(na preklad použitý google translator)
Slovenská insitná maľba v Srbsku cez prizmu etnologických a antropologických štúdií praktík identity
V Srbsku sa od päťdesiatych rokov 20. storočia až dodnes v Kovačici a Padine venovalo naivnému maliarstvu viac ako šesťdesiat slovenských umelcov (z toho dve tretiny rodákov z Kovačice) oboch pohlaví, rôzneho veku a vzdelania. Veľký počet umelcov a skutočnosť, že v týchto banátskych mestách tvoria väčšinu príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, vyvoláva množstvo otázok, vďaka ktorým je slovenská naivná maľba v Srbsku vhodným priestorom pre etnologický a antropologický výskum. Počas roku 2012 som uskutočnil 65 rozhovorov s maliarmi a členmi ich rodín, ako aj sériu neformálnych rozhovorov s galeristami, akademickými maliarmi a nákupcami umeleckých diel. Počas výskumu som sa snažila nahliadnuť na zložitú sieť sociálnych vzťahov, ktoré vedú k vytvoreniu určitého umeleckého diela a jeho význam na mikro a makro úrovni – funkciu v živote samotného tvorcu a v rôznych komunitách. ku ktorému patrí. Výsledkom tohto výskumu bola aj monografia Slovenské naivné maliarstvo v Srbsku. Etnoantropologická štúdia praktík identity, predložená do tlače.
Vo svojej práci som sa snažil odpovedať na otázku, čo nám o svojej komunite hovoria príslušníci slovenskej národnostnej menšiny prostredníctvom umenia. Na obrazoch naivných slovenských maliarov je vidieť množstvo motívov z ľudového života. Títo umelci majú silnú lokálnu identitu, hovoria, že sú maliari zo svojej domoviny. Ich plátna zobrazujú prevažne motívy súvisiace so slovenskými ľudovými zvykmi (ročný a životný cyklus sviatkov) a vidieckym životom s množstvom etnografických detailov. Obec však nie je zobrazená tak, ako je teraz, ale ako si ju pamätali alebo ako im ju odovzdali ich predchodcovia. Na druhej strane širšie spoločensko-politické zmeny v priebehu druhej polovice 20. storočia až dodnes ovplyvnili zmenu života na vidieku, a tým aj námetu maľby. Kupujúcimi obrazov týchto domorodých maliarov sú väčšinou ľudia zvonku. Väčšina obrazov sa predáva do zahraničia zahraničným diplomatom a turistom, pričom zo Srbska nakupujú väčšinou ľudia z Belehradu. Slováci zo Srbska si tieto obrazy najčastejšie kupujú, keď idú žiť mimo Srbska (napríklad do Kanady, Austrálie a pod.) alebo ako darček k dvom dôležitým obradom životného cyklu: prvému svätému prijímaniu a svadbe.
Aká je budúcnosť slovenského naivného maliarstva v Srbsku, je neisté. Diela slovenských naivných maliarov predstavujú súčasť svetového nehmotného kultúrneho dedičstva a prostredníctvom výstav doma i v zahraničí vysielajú posolstvo o kultúrnom dedičstve slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Slovenské naivné maliarstvo, vzhľadom na počet autorov, ako aj množstvo a kvalitu vytvorených diel, predstavuje jeden zo symbolov kultúrnej identity Slovákov v Srbsku. Ako súčasť kultúrneho dedičstva Srbska si zaslúži osobitnú pozornosť a odbornú ochranu.
Kľúčové slová: slovenská národnostná menšina, naivná maľba, Kovačica, Padina, etnická identita, kultúrna diverzita, Srbsko
Životopis autora
Gordana Blagojević sa narodila v roku 1975 v Belehrade. Absolvovala (1999), magisterské štúdium (2002) a doktorát (2007) na Katedre etnológie a antropológie Filozofickej fakulty Univerzity v Belehrade. Pôsobí v Etnografickom ústave SANU ako vedúci vedecký spolupracovník. V roku 2003/04 bola štipendistkou Nadácie Alexandra S. Onazisa. rok. Oblasť jej výskumu zahŕňa multikulturalizmus, etnicitu, rituálno-náboženskú prax, kultúrne kontakty, ľudovú tvorivosť, antropológiu tanca, antropológiu hudby. Zúčastnila sa viacerých vedeckých stretnutí doma i v zahraničí. Publikovala viacero vedeckých prác v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, ako aj tri monografie. Po štvrté, slovenské naivné maliarstvo v Srbsku. Etnoantropologická štúdia praktík identity, odovzdaná do tlače, vydaná Nadáciou Babka Kovačica.
