Medzinárodný deň materinského jazyka
Voči termínu „naivné maliarstvo“ vždy som mal určité výhrady. Stále som pochyboval v jeho presnosť. Čo v tomto prípade znamená „naivné“? Je to eufemizmus pre amatérske, neškolené, infantilné? Podozrenie v adekvátnosť tohto termínu vyjadrujú tiež tí, ktorí v tomto maliarstve vidia revoltu voči akademickému a konvenčnému, čo by ho, ak by to bola pravda (a ja si myslím že nie je), taktiež nebolo možné zaradiť do kategórie naivného. Podozrievajú aj tí, čo v ňom vidia obranu pred odcudzením a hlukom priemyselného sveta. Ak je to správne ( a mne sa zdá, že by to nemohlo byť), tomu by epiteton „naivné“ tiež bol nenáležitý, keďže odpor hocičoho hocičomu nemôže byť naivný.
Ak sa toto maliarstvo predsa musí nejako definovať, možno by sme sa najviac priblížili pravdivosti, keby sme ho nazvali alternatívnym: alternatívnym tomu čo dominuje, a to je moderné umenie, so všetkými svojimi avantgardnými hnutiami.
Teraz sa natíska otázka, či sa vzťah naivného a avantgardného môže zúplna vyjadriť pojmom alternatívneho. Takzvaní naivní maliari, priamo a bez predsudkov, maľujú svet v ktorom žijú. Maľujúc svoje domy a polia, žatvy a svadby, ovocie a kvety, husi a tekvice, tiež spôsobom na aký ich maľujú, oni nám buďto odhaľujú krásu toho sveta, alebo tomu svetu pridávajú krásu, ktorú by chceli aby on mal. Avšak, ich maliarstvo pritom nie je naivné: ono je nevinné. A ono sa, povedal by som, modernému umeniu nestavia naproti: ono pre moderné umenie ochraňuje priamosť, krásu a panenstvo, ktorých sa moderné umenie dávno zrieklo.
– Ľubomir Simović, Aakademik, Srbská akadémia vied a umení, Belehrad
