O nás

Galéria Babka Kovačica majiteľa Pavla Babku bola založená 1. októbra 1991 a počas troch desaťročí svojho pôsobenia prezentovala kovačickú insitu v 34. svetových metropolách, v 29 krajinách, na troch kontinentoch.

Na štarte odraz vo vysokom štýle – v roku 1992 EXPO Sevilla a na výstave kráľovná

      Výstavy slovenského insitného maliarstva zo zbierky Galérie Babka Kovačica počas troch desaťročí pôsobenia tejto súkromnej galérie majiteľa Pavla Babku, navštívili svetové metropoly: Pittsburgh, New York, Washington, Helsinky, Štokholm, Oslo, Berlín, Londýn, Brusel, Bonn, Paríž, Lisabon, Madrid, Štrasburg, Ženeva, Rím, Krakov, Viedeň, Ľubľana, Belehrad, Záhreb, Sarajevo, Atény, Vilnius, Praha, Bratislava, Košice, Petrohrad (St. Petersburg), Moskva, Soul (Seoul) , Tokio, Naí Dillí, Bombaj, Abú Zabí (Abú Dhabí)…

      Vo viacerých metropolách kovačická insita bola predstavená nielen raz. Vracala sa do nich aj niekoľkokrát. Mohlo by sa teda povedať, že každoročne Galéria Babka prezentovala kovačickú insitu aspoň v jednej svetovej metropole a pravidelné výstavy organizovala aj v ďalších mestách v Srbsku a zahraničí.

      Za dvadsaťdeväť rokov Galéria Babka spropagovala toto svojské kovačické ľudové umenie na troch kontinentoch v 29 krajinách. Na svojej ceste po svete Pavel Babka s kovačickou insitou navštívil Spojené štáty, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Nemecko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Grécko, Litvu, Česko, Slovensko, Rusko, Kórejskú republiku, Japonsko, Indiu, Spojené arabské emiráty, Čínu, Cyprus, Tunisko …

      Veľký význam v zviditeľňovaní kovčického naivného umenia zohrala aj účasť na veľkých medzinárodných výstavách EXPO. Expo, alebo Svetová výstava – je veľká medzinárodná výstava priemyslu a kultúry jednotlivých krajín, ktorá sa koná v období po niekoľkých rokoch už od polovice 19. storočia. Galéria Babka sa na týchto veľkých svetových výstavách zúčastnila päťkrát a kovačických insitných maliarov prezentovala v Španielsku, Portugalsku, Nemecku, Japonsku a Číne, resp. bola na EXPO 1992 Sevilla, EXPO 1996 Lisabon, EXPO 2000 Hannover, EXPO 2005 Nagoja Aichi, a EXPO 2010 Shanghai. Na vernisáž v Sevilli prišla aj španielska kráľovná Sofia.

      Výstavy kovačických maliarov hosťovali tiež v Medzinárodnom menovom fonde MMF vo Washingtone, v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu OSCE vo Viedni, UNICEF v Ženeve, UNESCO v Paríži …

      Za 30 rokov sa v Galérii Babka všeličo udialo, zrealizovaných bolo množstvo výstav a podujatí a mnohým významným a známym osobnostiam slová „Babka“ a „Kovačica“ asociujú insitu a vojvodinských Slovákov.

      Svetové metropoly, v ktorých bola usporiadaná výstava Slovenského insitného maliarstva zo Srbska, zbierka Galérie Babka Kovačica, Srbsko:

EXPO 1992 Seville, Spain  |  EXPO 1998 Lisbon, Portugal  |  EXPO 2000 Hannover, Germany  |  EXPO 2005 Aichi, Japan  |  EXPO 2010 Shanghai, China

Druhá dekáda sa začala osobitnou poctou a spoluprácou s UNESCO

      Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva. Aby ospravedlnila túto významnú dôveru a poctu Galéria Babka, počnúc 21. februárom 2001, každoročne organizuje podujatie Deň materinského jazyka. „Snažil som sa nájsť spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. Uvedomil som si, že každý maliar maľuje obraz vo svojom rodnom jazyku a my, zatiaľ čo sa naň pozeráme, vysvetlíme si ho vo vlastnom jazyku. Naše výstavy sú založené práve na tomto princípe v zmysle, že každý z autorov sa nám prihovára v tom svojom materinskom jazyku“, hovorí majiteľ Galérie Babka Pavel Babka

Keď sa výtvarné umenie zlúči s jazykom, kniha je už potrebou

      Prvé knihy z Galérie Babka vyšli ešte v prvom desaťročí pôsobenia: Dejiny Čaplovičove (1992) a monografie Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, no až v druhom desaťročí sa vydavateľská činnosť naplno rozprúdila a doteraz bolo vydaných dvanásť kníh.

      V roku 2011 svetlo sveta uzrela prvá multimediálna Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku. Encyklopédia obsahuje vyše tisíc reprodukcií uvedených autorov. O dva roky neskôr, v roku 2013, tlačou vyšiel katalóg, do ktorého je zahrnutých 63 slovenských insitných maliarov zo Srbska, počnúc tými najstaršími narodenými v rokoch 1906, 1908 a 1909 Vladimíra Boboša, Márie Máľachovej a Jána Sokola, cez tých svetoznámych Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a ďalších, až po najmladších, končiac 20-ročnou Saňou Stvorcovou.

      „Insitné umenie predstavuje dôležitý prvok etnokultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, podľa ktorého je známa aj vo svete. Slovenskí umelci vytvárajú maliarske narácie a detailne zaznamenávajú farbami príbehy z každodenného života. Z lona slovenského insitného umenia v Srbsku vzišiel veľký počet plodných umelcov, ktorých diela v rámci slovenského kultúrneho dedičstva, kultúrneho dedičstvo Srbska a svetového kultúrneho dedičstva, predstavuje zaujímavú oblasť pre ďalší etnologický a antropologický výskum.“ Uvádza Dr Gordana Blagojević, vyššia odborná spolupracovníčka v Etnografickom ústave SANU, ktorá je autorkou textov publikovaných v katalógu.

      Galéria Babka Kovačica v roku 2015 predstavila doplnené vydanie knihy Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít. Kniha vyšla v origináli v srbčine pod názvom Словачко наивно сликарство у Србији. “Етноантрополошка студија идентитетских пракси” a ktorú vydala Nadácia Babka v Kovačici v roku 2014. Za túto monografiu autorka Gordana Blagojević v roku 2015 získala uznanie – medailu za kreativitu Svetovej organizácie intelektuálneho vlastníctva (WIPO) a toto jej doplnené vydanie vyšlo v slovenčine.

Spolupráca otvára mnohé vrátka

      V rôznorodosti ponúk Galéria Babka otvorila svoje dvere aj pre národopisnú výstavu a 1. januára 2010 v spolupráci s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka slávnostne otvorili výstavu Kovačica, mekka insitného umenia. Vysvetlenie názvu podal predseda Memoriálneho strediska Pavel Baláž: „Prvého januára dostal meno Ježiš a odvtedy sa aj začalo nové počítanie času, prvého januára roku 1897 sa v Kovačici narodil Dr. Janko Bulík, na počesť ktorého jeho vnučka Zuzana Drugová, etnologička a riaditeľka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, pripravila vzácnu národopisnú výstavu o minulosti a súčasnosti Kovačice.“ Tento cenný materiál Galéria Babka dodnes využíva.

      Pavel Babka a Pavel Baláž, ktorí sú priateľmi ešte zo školských lavíc, najprv spolupracovali v projektoch organizovaných Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka a neskôr aj v podujatiach Detská svadba. Malí krojovaní svadobníci, ktorých organizuje Pavel Baláž, roky spestrujú vernisáže v Galérii Babka.

      Spolupráca Galérie Babka s BIBIANOU – Medzinárodným domom umenia pre deti a Krajanským inštitútom Kalab z Bratislavy má tiež hlboké a pevné korene.

      Spolu zorganizovali množstvo akcií v Srbsku a na Slovensku. Okrem iného s BIBIANOU navštívili takmer všetky vojvodinské slovenské školy, usporiadali v nich výstavy a žiakom venovali školské potreby. V Kalabe zorganizovali viacero výstav insitného umenia a spoločnou iniciatívou a najmä snahou Vladimíra Dolinaya, ktorý viedol Kalab do 25. júla 2020 kedy zahynul v dopravnej nehode, v Bratislave jednu ulicu pomenovali podľa Zuzany Chalupovej.

      Galéria Babka rad rokov prostredníctvom výstav prispieva k zveľadeniu spolupráce medzi Národnou bankou Slovenska a Národnou bankou Srbska. Viaceré výstavy boli usporiadané v budovách národných bánk v Bratislave a v Belehrade a pri mnohých príležitostiach na slávnostnom otvorení výstav boli prítomní aj guvernéri dvoch krajín. Tak napríklad výstavu olejomalieb Pavla Hajka 14. novembra 2016 v Bratislave slávnostne otvoril guvernér NBS Jozef Makúch a guvernérka Národnej banky Srbska Jorgovanka Tabaković za prítomnosti veľvyslanca Srbskej republiky v SR Šani Dermaku. Výstava mala priblížiť tvorbu v súčasnosti jedného z najznámejších kovačických maliarov insitného umenia.

Národná banka Slovenska – hold kovačickej insite

      Krásnym vyústením spolupráce Národnej banky Slovenska a Galérie Babka bolo vydanie súboru slovenských obehových euro mincí Národnou bankou Slovenska v roku 2020. Na minciach sú motívy slovenského insitného maliarstva v Srbsku a vydané sú na počesť 63 maliarov, ktorí vo svete robia dobré meno všetkým Slovákom. Fedor Rosocha, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku prvé razby mincí odovzdal vlani v októbri Jánovi Bačúrovi a Eve Husárikovej, nositeľom tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku. Slávnostné odovzdávanie prebiehalo v Galérii Babka a na ňom sa zúčastnila aj predstaviteľka Ministerstva kultúry a informovania Srbska Jagoda Stamenkovićová. Pri tej príležitosti pripomenula, že insitné umenie Slovákov v Srbsku bolo zapísané roku 2012 do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a podčiarkla, že nielen Ministerstvo kultúry, ale aj Vláda Srbska a najvyšší štátni predstavitelia podporujú kroky Galérie Babka v smere zapísania insitného umenia na UNESCO listinu. Ocenila gesto Národnej banky Slovenska, ktorá venovala pozornosť insitným maliarom v Srbsku a podotkla, že Ministerstvo kultúry a informovania v rámci svojej možnosti bude aj ďalej pokračovať v podpore tohto umenia a tejto inštitúcie.

Zapísať slovenské insitné umenie zo Srbska do zoznamu UNESCO

      Jedným z cieľov Galérie Babka je zapísať kovačické maliarstvo na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ten proces je nanajvýš zložitý a vyžaduje si splnenie množstva predpísaných podmienok. Na zoznam sa preto môže dostať skutočne iba to, čo si túto veľkú poctu zasluhuje. Galéria Babka a Pavel Babka s manželkou Klárou sa v tom smere roky angažujú. Kráčajú krok za krokom, pomaly, premyslene, dôkladne (chyby sú na tej ceste neprípustné) no z cesty nevybočujú. Na návrh Nadácie Babka Kovačica a Kovačickej obce Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Republiky Srbsko dňa 18. júna 2012 zapísal insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko.

Ministerka SR ocenila Pavla Babku za vytrvalosť v propagácii slovenskej kultúry

      Kultúrnym, kultivovaným a nenásilným spôsobom sa Galéria Babka už 30 rokov snaží prezentovať našu kultúru a zachovať i našu slovenskú národnú hrdosť. Zrejme to vedeli oceniť aj na Slovensku a aj z toho dôvodu na sklonku roka 2019 na Ministerstve kultúry SR v Bratislave usporiadali reprezentatívnu výstavu všetkých 63 maliarov, ktorí by sa mohli dostať do UNESCO-vho Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

      Zaradenie slovenského naivného umenia na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO by bezpochyby otvorilo novú kapitolu v jeho propagácii v celosvetovom rozsahu a znamenalo by poctu pre všetkých, čo sa zaslúžili o jeho rozvoj. Zhodnotila ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková zdôrazňujúc, že sa tým zároveň zviditeľní slovenská kultúra a tradícia nielen v Srbsku, lež po celom svete a tak sa v zahraničí urobí dobré meno aj Srbsku a zároveň aj Slovensku. Na začiatku roka 2020 Ľubica Laššáková ocenila Pavla Babku Cenou ministerky kultúry SR za rok 2019.

 

      Autorka všetkých textov: Katarína Pucovská

Čo majú spoločné títo ľudia: Novak Đoković, Marián Vajda, The Rolling Stones, Jennifer Lopez, španielska kráľovná Sofia, posádka Apollo – prvý človek na Mesiaci Neil Armstrong, bývalý americký prezident Ronald Reagan, francúzsky exprezident Francois Mitterand a ďalší? Spája ich kovačická insita a všetci oni buď navštívili Kovačicu, alebo vlastnia obraz či maľovaný šamlík slovenských insitných maliarov zo Srbska. A vlastniť obraz alebo omaľovaný predmet z Galérie Babka Kovačica je otázkou prestíže a tiež znamená mať zmysel pre umenie.​

PAVEL BABKA: V prvom päťročnom období na smer Galérie Babka vplývali piati ľudia:

Tomáš Hriešik Máško

      Máško mi pomáhal ešte kým som bol predseda Obecnej konferencie mládeže ilustrovať bulletin. Neskôr keď som mal svoju galériu ponúkol som mu, že mu vydám malú knihu jeho ilustrácií. A on mi povedal takto: „Paľo, ak chceš niečo dobré urobiť pre dedinu vydaj Dejiny Čaplovičove.“ Dal som si poradiť a Dejiny Čaplovičove sme vydali roku 1992 k 190 výročiu založenia Kovačice. Tá kniha dopomohla aby maliari maľovali motívy o tom kto sme, odkiaľ sme prišli atp.

Evka Hlavatá, v súčasnosti tajomníčka na Biskupskom úrade

      Evka ako žiačka strednej školy prišla na letnú prax. Už vtedy vedela 4 jazyky, za svoje roky bola dobre vzdelaná a prirodzene úprimná a usilovná osoba. Jej vďačím za spoluprácu našej galérie s IOV – Medzinárodnou organizáciou pre tradičné umenie z Viedne, ktorá ma status “B” v UNESCO. V tej organizácii som sa stal predsedom jednej medzinárodnej komisie a vďaka tomu naša galéria začala spolupracovať s UNESCO.

Ján Špringeľ

      Už ako mladý bol mimoriadne dobre načítaný a veľmi dobre poznal dejiny a aj súčasné diania na Slovensku. Bavilo ho písanie, novinárstvo, fotografovanie. Takú pomoc som veľmi potreboval a on mi ochotne pomáhal. Vďaka jemu sa začala korešpondencia a spolupráca zo Slovenskom, ktorá je aj dodnes mimoriadne dobrá.

Ján Čížik

      Každodenne vítal hostí v galérii a rozprával im o obrazoch, o našich dejinách, o Slovákoch v Juhoslávii a pod. Prakticky Ján Čížik udieral základy tomu, v čom sme dnes najlepší v sprevádzaní výstavou. Naši návštevníci odchádzajú z galérie nadšení, vďačia nám, že sme im spestrili deň.

Pavel Matúch

      Je posledný v tomto mojom zozname, no verím, že mi to nebude zazlievať a že si on to vysvetlí na svoj spôsob: že bič na konci praská. Matúcha si nepamätám podľa niektorých konkrétnych akcií, ale si ho pamätám ako mimoriadne inteligentného chlapca, zo zvláštnym spôsobom interpretácie. Treba ho čítať pomedzi riadky – a v tom je jeho šarm. Dodnes pri sprevádzaní návštevníkov výstavami používam to, čo som sa naučil od Matúcha. Ďakujem, Paľo.

GALÉRIA BABKA A KLÁRA BABKA

      S Galériou Babka je neodlučiteľne spätá aj Klára Babka, maliarka, manželka Pavla Babku. Narodila sa roku 1960 v Debeljači a po vydaji za Pavla Babku sa roku 1980 presťahovala do Kovačice. Stála pri manželovi keď zakladal galériu a spolu trasovali cestu svojmu súkromnému podnikaniu. Začala sa zapájať do aktivít Galérie Babka a tiež aj maľovať a postupne si vybudovala aj vlastný štýl maľovania. Témou jej obrazov je príroda a krajina v Kovačici. Po prvýkrát vystavovala v rámci kolektívnej výstavy miniatúr v roku 2001 v Galérii Babka v Kovačici a o rok neskôr aj v Paríži, v sídle UNESCO. Svoju tvorbu prezentovala tiež v rámci kolektívnych výstav v Bruseli, New Yorku, Tokiu, Berlíne, Bratislave, v Abu Dhabi v Spojených Arabských Emirátoch… Samostatnú výstavu mala roku 2017 v Medzinárodnom dome umenia pre deti BIBIANA v Bratislave. Na výstave pomenovanej Obrázky z Kovačice, na senzitívny spôsob zobrazila Kovačicu, a na taký jej štýl návštevníci výstavy kladne reagovali. Klára Babka je samouk a pri maľovaní používa techniky olej a akryl na plátne, suchý pastel, akvarel a gvaž. Tiež pomaľovala aj niekoľko bábik Kiwanis.

      Po manželovom boku Klára Babka roky kráča, pomáha mu v práci a podporuje ho aj v snahe o zápis slovenského insitného umenia zo Srbska na prestížnu listinu UNESCO. Do zoznamu, ktorý Babkovci urobili a na ktorý zapísali 63 insitných maliarov, nezaradili Kláru,– ktorá je tiež insitná maliarka, – pretože nie je Slovenka.

      Jej matka je Srbka, zatiaľ čo jej otec je Maďar a iba jej manžel je Slovák. Napriek tomu Klára bojuje za maliarov Slovákov, aj keď je vedomá, že obrazy umelcov, ktorí získajú právo používať značku UNESCO, budú mať vyššiu hodnotu. Ona to právo nezíska.

      S Pavlom Babkom majú syna Ivana, ktorý roky býval angažovaný v rodinnej galérii Babka Kovačica, odkedy však robí ako pilot v národnej leteckej spoločnosti, pracovné záväzky mu to nedovoľujú.

 

      Katarína Pucovská

20 ROKOV MAĽBAMI PESTUJÚ MATERČINU...

      Obrazy hovoria univerzálnym jazykom a aj z toho dôvodu v Galérii Babka v Kovačici pred 20 rokmi maľovaním začali oslavovať 21. február Medzinárodný deň materinského jazyka. „Snažil som sa nájsť spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. Uvedomil som si, že každý maliar maľuje obraz vo svojom rodnom jazyku a my, keď sa na obraz pozeráme, si ho vysvetlíme v tom svojom jazyku. Naše výstavy sú založené práve na tomto princípe v zmysle, že každý z autorov sa nám prihovára v tom svojom materinskom jazyku.“ Hovorí majiteľ Galérie Babka Pavel Babka a dodáva, že sa na každoročnú oslavu tohto dňa náležite priprávajú. Oslavy Medzinárodného dňa materinského jazyka, vyhláseného UNESCO-m, v Galérii Babka Kovačica, už 20 rokov prebiehajú pod záštitou vysokých funkcionárov z našej krajiny, Európskeho parlamentu, Spojených národov…

      O tom, ako sa zrodila idea spojiť jazyk a maľbu Pavel Babka hovorí: „ Premýšľal som o tom, čo by pre naše prostredie v Kovačici mohlo znamenať jedno významné medzinárodné podujatie akým je Medzinárodný deň materinského jazyka, keďže tu máme viac ako 5.000 obyvateľov, ktorým je materinský jazyk slovenčina, na asi 5 kilometrov od Kovačice smerom na západ v dedinke Debeljača je asi 4.000 ľuďom materinský jazyk maďarčina, 10 kilometrov severne od Kovačice sa nachádza dedinka Uzdín, v ktorej je pre 3.000 ľudí materinským jazykom rumunčina, zatiaľ čo na 10 kilometrov južne od Kovačice je Crepaja, kde je asi 4.000 ľuďom materinský jazyk srbčina. Uvedomil som si, že taká diverzita jazykov na takom malom geografickom priestore je skutočným fenoménom a toto spolunažívanie pretrváva už viac ako 200 rokov.“

      Keďže je primárnou snahou Galérie Babka propagácia insitného umenia a insitných maliarov z Kovačice a z okolitých dedín, Pavel Babka sa snažil nájsť a posilňovať spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. „ Túto koncepciu čoskoro uznali a srdečne prijali aj naši priatelia a partneri zo srbského národného tímu Spojených národov a z UNESCO, európski komisári pre kultúru, predstavitelia medzinárodných inštitúcií v Srbsku a na Balkáne, ako aj ministri kultúry susedných krajín, ktorí nás podporovali počas uplynulých 20 rokov v našej horlivej práci a v propagovaní jazykovej a kultúrnej diverzity. Každoročne organizujeme aj okrúhle stoly s témami spojitosti umenia a jazyka a pri tej príležitosti pravidelne usporiadame aj výstavy insitného umenia “ hovorí Pavel Babka.

      S oslavou Medzinárodného dňa materinského jazyka býva teda spojená aj pracovná časť, čiže okrúhly stôl na tému insity, na ktorom poprední odborníci, etnológovia, antropológovia, historici, historici umenia, sociológovia, odborníci z oblasti cestovného ruchu, ekonómovia kreatívnej ekonomiky, ako aj tvorcovia kultúrnej politiky Srbska a Slovenska, vyjadrujú svoje názory a návrhy, ako zachovať autentickosť tohto maliarstva pre budúcnosť.

      Patrónmi podujatia v Kovačici sú UNESCO, republikové ministerstvá kultúry a osvety Srbska a Slovenska, Kancelária Spojených národov v Srbsku a Národná komisia pre spoluprácu s UNESCO.

      V roku 2020 sa dvadsiaty Medzinárodný deň materinského jazyka usporiadal v sídle UNESCO v Paríži prezentáciou naivnej maľby z Kovačice. Výnimočná účasť, prítomnosť desiatok veľvyslancov, ako aj zástupcu generálneho riaditeľa tejto svetovej inštitúcie Singh svedčia o veľkej reputácii Srbska v tejto inštitúcii a tiež záujmu o pestovanie kultúr národnostných menšín. Výstavu spoločne zorganizovali Delegácie Srbska a Slovenska pri UNESCO a Nadácia Babka Kovačica a prebiehala pod záštitou ministrov zahraničných vecí Srbska a Slovenska Ivice Dačića a Miroslava Lajčáka, ktorý bol zároveň predsedom Národnej komisie Slovenska pre spoluprácu s UNESCO a Gorana Milašinovića, predsedu srbskej Národnej komisie pre spoluprácu s touto svetovou inštitúciou.

      Je mi veľkým potešením zúčastniť sa na otváracom ceremoniáli tejto významnej kovačickej výstavy obrazov, umenia a kultúry. Pre UNESCO je Kovačica symbolom menšín a ochrany materinských jazykov. Podpora kultúrnej diverzifikácie a viacjazyčnosti je dôležitou úlohou UNESCO. Týmto spôsobom sa nám darí lepšie porozumieť tým druhým – zhodnotil zástupca generálneho riaditeľa Sing Zhu, ktorý spolu so srbskou veľvyslankyňou v UNESCO Tamarou Rastovac Siamashvili, slovenským veľvyslancom v tejto inštitúcii Igorom Greksom a Pavlom Babkom, výstavu otvorili.

 

      Katarína Pucovská

INÍ O GALÉRII BABKA

Moje videnie jestvovania Galérie Babka v Kovačici

      Keď sa pred 30 rokmi galerista Pavel Babka z Kovačice s manželkou Klárou rozhodli založiť a otvoriť v pekných priestoroch v strede Kovačice súkromnú galériu, zúčastnil som sa na tej krásnej udalosti a mal som tú česť predstaviť sa s jedným svojím obrazom. Už vtedy som sa tešil na spoluprácu s novozaloženou galériou. K nej aj došlo. S majiteľom sme si dobre rozumeli a počas tejto 30 ročnej doby sme úspešne spolupracovali a zotrvali. Pripravili sme viacero mojich samostatných výstav a tiež aj spoločných, tu doma a v zahraničí. Pre nás maliarov táto mimoriadne úspešná súkromná galéria veľmi veľa znamenala a ešte stále znamená, lebo sa vždy snaží kovačické insitné umenie čo krajšie prezentovať na všetkých svetadieloch. Tento náš fenomén insitnej výtvarnej tvorby pozdvihla na najvyšší stupeň. Manželia Babkovci sa vďaka obrovskému úsiliu dokázali a pretrvávajú a v značnej miere prispeli k tomu, aby naše insitné umenie aj v súčasnej dobe bolo známe a uznávané na celom svete.

 

      Ján Bačúr, insitný maliar z Padiny

Ku 30. výročiu založenia Galérie Babka v Kovačici

      Pavel Babka a jeho Galéria Babka v Kovačici vstúpili do môjho života pred 20. rokmi. Bolo to stretnutie zorganizované nebohým profesorom Milošom Grujićom z Belehradu, ktorý mne a mojej manželke chcel predstaviť slovenskú menšinu žijúcu vo Vojvodine. Naše spoločné aktivity sme zahájili organizovaním Prvého okrúhleho stola v Košiciach, za účasti politických a spoločenských organizácií a osobností zo Slovenska a Srbska. Pavel Babka potom pokračoval v organizovaní okrúhlych stolov v Srbsku, určených pre odborníkov a tvorcov kultúrnej politiky Slovenska a Srbska. Okrúhle stoly získali na vážnosti aj prítomnosťou osobností z európskych štruktúr. Následne sme spoločne organizovali výstavy obrazov Galérie Babka v Bratislave a Košiciach. Spolupráca vyústila založením Galérie Babka Mária, Košice. Košická galéria zabezpečovala predaj obrazov kovačickej Galérie Babka a organizovala predajné výstavy na Slovensku a v Poľsku. Spolupráca s Košicami pomohla Pavlovi Babkovi objaviť aj dovtedy ním nepoznaný východ Slovenska. Významným počinom bolo spoločné vydanie japonskej knihy Strom svetla manželov Komatsu, ktorá obdržala viacero významných ocenení v Taliansku. Pri každej návšteve Srbska sa vždy zastavím aj s mojou manželkou v Galérii Babka, aby som opätovne pocítil duch naivného umenia a priateľstvo Pavla a Kláry Babkovcov.

 

      Dr.h.c. prof. Ing. Pavol Rybár, PhD., Technická univerzita v Košiciach, SR

Babka a Bibiana

      Galéria Babka má 30 rokov. Prekonala teda už pubertálny vek a stáva sa dospelou. Za nás môžem povedať, že s touto galériou spolupracujeme už pomaly dvadsať rokov. A prečo sme tak dlho vydržali? Pretože sme organizácie s jednou krvnou skupinou. Čo nás teda spája. Spája nás láska k umeniu a k deťom. Dnes už môžeme povedať, že pracovné vzťahy dávno prerástli do hlbokých osobných kontaktov. Čo si najviac vážime a teraz už budem osobný na Paľovi a Kláre Babkovcov. Osobne sa zaslúžili o obrovskú prezentáciu a popularitu naivistov z Kovačice po celom svete. Ich entuziazmus a zápal pre vec môže byť pre nás príkladom. Robili sme spolu množstvo akcií nielen v Srbsku, ale aj na Slovensku. Každá bola svojim spôsobom jedinečná a prinášala radosť širokému okoliu.
Čo im teda popriať do ďalších rokov? Udržte si svoj životný optimizmus aj do budúcnosti a zachovajte priazeň aj nám, aby sme aj naďalej pripravili ešte množstvo spoločných akcií.

 

      Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIANY – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave (organizácie, ktorá mimochodom taktiež oslavuje 30. výročie svojho založenia).

Insitné umenie…

      Insitný znamená naivný, prostý a jednoduchý…. S insitným umením som sa stretla prvýkrát na výstave v Senici a potom v Bratislave, keď ju organizoval pán Pavel Babka z Kovačice. Na obrazoch je zachytená práca obyčajných ľudí, ale aj zábava a rôzne sviatky. Tieto obrazy sú známe na celom svete pre svoju jednoduchosť, ale zároveň aj veľa detailov. Keď som prvýkrát na výstave videla obrazy od pani Husárikovej, bola som nimi veľmi očarená a musela som si jeden obraz kúpiť. Každý obraz má svoj príbeh a je jedinečný…Je to krásna práca a veľmi precízna. Na obrazoch vás zláka ich farebnosť a osobitný štýl…Som veľmi rada, že som spoznala ľudí z Kovačice, lebo sú mi veľmi blízki nielen jazykovo, ale aj kultúrou. Sú to úžasní a skromní ľudia, preto si ich veľmi vážim…

 

Mgr. Silvia Tokarčíková, Chorvátsky Grob

Cennosti sа chránia v malých škatuliach

      Kovačica je malé, pokojné mestečko, sedliacka dedina, široko-ďaleko známa podľa insitného maliarstva, podľa maliarov a galérií, ktoré to umenie predstavujú.

      Skutočnosť, že v Srbsku existujú ľudia, ktorí ešte stále nevedia, kde stoluje insita netreba odsudzovať. Zistia to a obľúbia si toto umenie. Obdivuhodné je, že na tisíce milovníkov umenia vo vzdialených krajinách, od Ameriky do Japonska, vďaka galérii Babka a tvorcovi a ochranárovi rovnakého priezviska, v minulých rokoch prejavili záujem o Srbsko!
Za iba tridsať rokov z malého vyrástlo veľké. Galéria Babka stala sa rozoznateľným bodom na mape sveta s farbami v pochode a krásou v misii.

 

      Zoran Hamović, Riaditeľ vydavateľstva CLIO

Spomienka

      Je príjemné mať spätnú väzbu a aj pocit, že moja návšteva so synom v Kovačici zanechala nielen v mojom vnútri zaujímavú spomienku. Ste ako celok vzácny, výnimočný a ojedinelý vo Vašej snahe zachovať si zvyky, tradície, spôsob života a hlavne jazyk svojich predkov. Ste raritou v dobrom slova zmysle. Je dojímavé ako sa snažíte zachovať si nenásilne svoju národnú hrdosť. A vlastne ste akoby príslušníci dvoch národov spojení v jednom. Myslím, že pre každého z nás je veľmi dôležité vedieť kto je, odkiaľ pochádza a kam smeruje. Myslím to aj zo strany genetickej a národnostnej. Históriu rodiny, príbeh rodičov a starých rodičov… Časť mojej práce spočíva aj v adopciách detí u nás a v zahraničí, takže presne viem o čom hovorím. Teda mať na svojej strane deti od útleho veku, ako som to videla u Vás na „detskej svadbe“ je už dnes výhrou a istotou, že táto najmladšia generácia si zachová slovenčinu a slovenskosť do konca svojho života.


      S úctou
      Ing. Anna Liesenerová

Priviesť umenie menšinovej komunity do centra kultúrnej a turistickej komunikácie Srbska

      Keď je niečo vyhlásené za nehmotné kultúrne dedičstvo, sú za tým zvyčajne storočia (koberec Pirot, kosovské výšivky), početné inštitúcie, od cirkvi (rodinná slávnosť „slava“) až po folklórne profesionálne a amatérske skupiny (srbské kolo) – avšak v prípade slovenskej naivnej maľby existuje iba jeden muž a jedna galéria – Babka v Kovačici. To je totiž jediné súčasné nehmotné dedičstvo, ktoré súvisí s 20. storočím. Ono priam zázračne definuje menšinovú komunitu Slovákov v Srbsku, ktorí sú v Srbsku a na celom svete uznávaní pre svoju rôznorodú a špecifickú maliarsku tvorbu, od usilovnej práce Martina Jonáša po veselé farby Zuzany Chalupovej.


      Naivné umenie sa oslavovalo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, bolo to takmer „oficiálne umenie“ socialistickej Juhoslávie, ale v najťažších prechodných časoch, keď mu nikto nepripisoval veľký význam, sa ho podarilo nielen udržať, ale aj rozvíjať, najmä v Kovačici, predovšetkým vďaka úsiliu Galérie Babka zameranej na medzinárodnú propagáciu. A potom z UNESCO do Srbska prichádzajú uznania a striedajú sa výstavy v galériách, ale aj v Zhromaždení Srbska a na mnohých ďalších miestach, kde tieto diela dokážu komunikovať s najširšou domácou i svetovou verejnosťou.
Poďakovanie patrí Galérii Babka za to, že je schopná sprostredkovať a priviesť umenie menšinovej komunity do centra kultúrnej a turistickej komunikácie Srbska so svetom a umožniť srbskej kultúrnej rozmanitosti, aby bola skutočnou súčasťou reprezentácie jej kultúrnej identity.

      Pri príležitosti osláv úspechov slovenskej naivity oslavujeme pluralitu srbskej kultúry, jej otvorenosť, rozmanitosť a pripravenosť dať menšinovým komunitám priestor na skutočný medzikultúrny dialóg.

 

      Milena Dragićević Šešić, profesorka manažmentu v kultúre a teórii médií na Fakulte dramatických umení v Belehrade

Názorné dejiny poľnohospodárstva v Galérii Babka

      Sociológia dediny, ekonomika a organizácia gazdovstva, čiže život sedliakov – farmárov sa u nás skúmali a prezentovali iba sporadicky. V druhej polovici minulého storočia bol tento nedostatok čiastočne vynahradený kultúrou, respektíve plodnou tvorbou insitných maliarov, ktorí sa tematicky orientovali hlavne na dedinu, polia, sedliakov, ťažný dobytok, staré parné stroje a tak spestrili šedosť bežných, neživotných výstav rôznych kosákov a rýľov.
Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, ktoré sme založili roku 1989, od samého vzniku nadväzovalo spoluprácu s výtvarnými umelcami. Organizovali sme tematické tábory – výtvarné kolónie, výstavy obrazov, a tak vo svojom fonde muzeálnej galérie vytvorilo bohatú zbierku umeleckých diel. Veľmi čulá bola spolupráca s insitnými maliarmi členmi Galérie insitného umenia v Kovačici a neskôr aj s Galériou Babka. Pri príležitosti osláv Galérie Babka, treba spomenúť, že Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska, ktoré som v tom čase viedol, poskytlo čiastočný úver z fondu pre rozvoj agroturistiky ambicióznemu Pavlovi Babkovi a jeho manželke, ktorý im pomohol ľahšie uskutočniť svoj sen o vlastnej, súkromnej galérii. Dobre sme urobili, keďže táto galéria potom rozniesla dobré meno usilovných sedliakov po celom svete.


      Prof. Dr. Ján Kišgeci

      Pavlovi Babkovi, ale aj vojvodinským Slovákom, sa v roku 2015, pri príležitosti štvrťstoročia Galérie Babka, video linkou z Európskej komisie ohlásil JUDr. Maroš Šefčovič, PhD., ktorý od roku 2004 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli a od roku 2014 zastával dôležitý post podpredsedu Komisie zodpovedného za energetickú úniu. Vo video gratulácii Maroš Šefčovič uviedol:

      Vážený pán Babka, ctená rodina Babka, vážení hostia, milé dámy a páni som veľmi rád že sa vám môžem aspoň touto cestou prihovoriť pri príležitosti 25. výročia Galérie Babka v Kovačici v Srbsku. Je veľa možností ako predstaviť verejnosti fenomén slovenskej menšiny v Srbsku. Jednou z takých iniciatív je aj Galéria Babka. Bolo to na začiatku 90-tych rokov keď vo veľmi búrlivých až devastačných časoch, nie len pre umenie, ale celkový kultúrny život, dochádza k vzniku galérie umenia slovenských insitných maliarov v Kovačici.

      Inter Arma Silent Musae je stará múdrosť rečníkov. Je to však vždy pravda? Určite v mnohých prípadoch áno. My sme však svedkom toho expertom toho že, mnohí umelci aj tí ktorí ho nikdy profesionálne neštudovali, sa snažil či už svojou hudbou, dramatickým, literárnym, alebo aj výtvarným umením bojovať proti výzvam doby a pomáhať iným ľuďom prekonávať ich každodenné prekážky.

      Galéria Babka v Kovačici sa teda rodí v ťažkých časoch pre menšiny a pre umenie ako také. O to viac si treba ceniť úsilia energiu, ktorú na jej vznik venoval jej zakladateľ a majiteľ pán Pavel Babka.
V deväťdesiatych rokoch, teda v období vzniku galérie Babka, postupne silnelo aj etnické sebavedomie ja národné cítenie menší. V tomto období sa obnovuje činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii a od roku 1992 konajú obnovené Slovenské národné slávnosti.

      Napriek ťažkostiam oslavujú v roku 1995 dôstojne svoje významné jubileum – 250 rokov života Slovákov vo Vojvodine. Následky vojnových 90. rokov XX. storočia sú Však pre celú krajinu a jej občanov ďalekosiahle. Slovenská komunita ich pocítila najmä v odchode veľkého počtu vzdelaných ľudí na Slovensku a do zahraničia vôbec.
Konsolidácia života menšín nastáva v roku 2000, čo pozitívne prispelo k rozvoju galérie pána Pavla Babku. Ten napriek úskaliam dokázal aby prekrásne maľby neprofesionálnych umelcov slovenskej národnosti boli prezentované na popredných miestach na celom svete.

      Diela kovačickej insity sa predstavili na výstave EXPO. V roku 1992 v Seville, roku 1996 v Lisabone, roku 2000 v Hannoveri, 2006 v Japonsku v Aichi. Obrazy slovenských insitných maliarov viseli tiež v budove Medzinárodného fondu
vo Washingtone, v budove OBSE vo Viedni alebo v budovách UNICEF-u v Ženeve či UNESCO v Paríži.
Jedna z mojich dcér má práve 25 rokov, preto veľmi dobre viem, koľko času a energie, ale predovšetkým lásky si vyžaduje výchova mladého človeka. Galéria Babka je tiež takým malým dieťaťom pána Babku, ktorý svojmu projektu zasvätil život, veľa svojej energie a lásky. Dovoľte mi preto zaželať galérii a celej rodine pána Babku veľa úspechov v podpore a rozvíjaní slovenskej kultúry a povedomia v Srbsku.


      Maroš Šefčovič, Vice-President of the European Commission

Spracovala Katarína Pucovská

      Katarína Pucovská, pracuje v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad (RNS). Zaoberá sa tiež prekladateľstvom zo srbčiny do slovenčiny a opačne, prekladá prózu a poéziu, odborné texty z hospodárstva a poľnohospodárstva… Podpisuje sa aj ako prekladateľka a zostavovateľka niekoľkých kníh a je majiteľkou nezávislého internetového portálu www.kulpin.net .