Pri príležitosti jubilea 80. výročia od narodenia (22. októbra 1937) Jána Bačúra,
Pozývame Vás na otvorenie jeho 56. samostatnej výstavy.
22. októbra 2017 o 15.00 hod.
Galéria Babka Kovačica, Masarykova 65, 26210 Kovačica
O autorovi budú hovoriť:
Milan Garašević, Pavel Babka, Ana Zolnaj Barca, Pavel Baláž, Pavel Jonáš, Mária Kováčová, Vladimír Valentik, Peter Tvrdoň, Dr. Mojmir Vrlik, Radovan Vlahović a Jan Brtka
Výstavu otvoria:
JUDr. Ján Varšo, CSc., predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Jubilant Ján Bačúr, nositeľ tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku.
JÁN BAČÚR sa narodil 22. októbra roku 1937 v Padine. Základnú školu zakončil v rodisku a strednú v Belehrade. Pracoval dlhé roky ako matrikár v Padine. Od roku 1993 je vo výslužbe.
Maliarske sklony začal prejavovať ešte ako žiak základnej školy. Ako stredoškolák sa oboznámil s prácou už afi rmovaných insitných maliarov v Kovačici, čo ho tiež posmeľovalo k tvorbe. Výtvarníctvu začal venúvať náležitejšiu pozornosť ešte ako 13-ročný – roku 1950, keď bola v Padine organizovaná prvá výstava. Na Kovačickom októbri prvýkrát vystavoval roku 1962, keď sa aj stal členom Galérie insitného umenia v Kovačici. Neskôr ho však láska k športu (futbalu) odlákala v inom smere. Po dlhšej prestávke Ján Bačúr sa roku 1979 znovu vrátil k svojej starej láske – maliarstvu. Od roku 1980 sa jeho tvorba stáva čoraz intenzívnejšou. Roku 1981 v Padine pri Dome kultúry založili maliarsku odbočku. Roku 1985 Jána Bačúra znovu prijali za člena Galérie insitného umenia v Kovačici. Odvtedy usporiadal u nás a na Slovensku mnohé samostatné výstavy a účinkoval aj na početných spoločných výstavách v celom svete. Jána Bačúra považujeme za významného nositeľa tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku.
Ján Bačúr nie náhodou si zvolil ešte kedysi na začiatku svojej tvorivej púte iba jeden výtvarný motív – svoje rodisko. Bol svedkom postupnej zmeny výzoru svojho rodiska a spôsobu života v ňom, no na rozdiel od iných – pokúsil sa zastaviť plynutie času maľovaním a tak zaznamenať natrvalo filigránskou zručnosťou ulice, domy a studne svojho rodiska, ako i život, prácu a podobizne svojich spoluobčanov, susedov a rodákov. Ján Bačúr maľuje teda svoju osadu a jej ľudovú architektúru. Na obrazoch sú zvečnené skutočné, konkrétne domy z jeho ulice, jeho rodný dom, Kominkova krčma, stará padinská škola, studňa a často je namaľovaná i zvláštna stavba padinského kostola.
Druhú časť svojej maliarskej tvorby Ján Bačúr venoval ľuďom, svojim spoluobčanom a tradičným poľnohospodárskym prácam v poli, ale i na sedliackom dvore. Tretia časť maliarskej tvorby Jána Bačúra je venovaná portrétom. Portrétová tvorba je zriedkavá medzi insitnými maliarmi, no v maliarstve Jána Bačúra má významné miesto. Na jeho portrétoch sú znázornení hlavne skutoční ľudia a pri ich zobrazovaní Ján Bačúr má vždy na zreteli psychologickú dimenziu ich osobnosti.
Teplé farby a ich súlad na obrazoch Jána Bačúra sa dojímajú páčivosťou. Podstatnú zložku Bačúrových malieb však tvorí pevná a čistá kresba ako základ jeho maliarskych výjavov.
Na obrazoch Jána Bačúra čas zastal. Jeho rodisko zostáva večne žiť na jeho pestrofarebne vylíčených padinských dolinách a kopcoch počas všetkých ročných období odrazu.
– Vladimír Valentík
